Michaela

Michaela študuje učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Rada si prečíta dobrú knihu alebo len tak posedí s blízkymi pri káve. Poteší ju niečia úprimná radosť, dobré slovo a tiež to, keď jej snaha nevyjde nazmar.
Vo Freedu vedie individuálne kurzy doučovania a skupinové kurzy pre žiakov, ktorí sa pripravujú na prijímačky a Testovanie 9.

Prečo rada učíš?
Veľmi ma teší, keď sa môžem o svoje nadobudnuté vedomosti podeliť aj s niekým iným. Pre mňa je najväčším úspechom to, ak žiak danému učivu dokáže skutočne porozumieť a nie sa ho len mechanicky naučiť. A tak si myslím, že je dôležité viesť mladých študentov k tvorbe vlastných myšlienok a tiež k tomu, aby sa nebáli vysloviť svoje názory nahlas. Práve slovenský jazyk a literatúra dávajú žiakom možnosť otvorene komunikovať, diskutovať a tým sa aj podieľajú na formovaní osobnosti mladého človeka. Pre tieto všetky atribúty mám učenie rada, pretože nedáva niečo len druhým, ale aj mne.

Čo ťa vždy rozosmeje a poteší?
Mám rada, ak ma niekto pochváli, pretože to ma dokáže motivovať k ešte lepším výkonom. Ale tiež si myslím, že aj možno malé a na prvý pohľad bezvýznamné pochvaly môžu byť v istých situáciach veľmi prospešné. No a vždy ma rozosmeje pozeranie vtipných videí so spolubývajúcimi na internáte.

Bez čoho si nevieš predstaviť deň?
Bez jedinej pozitívnej myšlienky a bez pomyslenia na to, že aj po ťažkom a pochmúrnom dni vždy vyjde slniečko.

Na ktorého učiteľa nikdy nezabudneš?
Zatiaľ mi pamäť slúži dobre a nezabudla som na mnohých učiteľov, ktorí ma učili. Rada spomínam na moju pani profesorku dejepisu zo strednej školy. Na hodinách ma dokázala upútať svojím zaujímavým výkladom látky, čo bola polovica úspechu, keďže veľa informácií som si zapamätala už v škole. Taktiež sa mi páčil aj prístup pani profesorky anglického jazyka, keďže postupovala veľmi prehľadne, a tak som nemala v učive chaos.