V každej skupinke sa nájde žiak alebo viacero žiakov, ktorí si nechcú nezapnú kameru. Ponúkame niekoľko typov a rád, ako túto situáciu minimalizovať.
Odborníci sa zhodujú, že základom sú dobré vzťahy, empatia a informovanosť.
Informovanosť
Ak nechcú mať žiaci zapnuté kamery, pravdepodobne majú na to nejaký dôvod. Skús urobiť anketu alebo dotazník, kde žiaci zaklikajú prečo majú problém so zapnutou kamerou. Môžeš im pomôcť tieto prekážky odstrániť alebo aspoň žiakov pochopiť.
Dobré vzťahy
Aby mali žiaci zapnuté kamery, je dobré podchytiť ich už od prvej hodiny. Na kurzoch sa stretnú žiaci z rôznych škôl a niekedy aj z rôznych kútov Slovenska. Preto je tento bod o niečo náročnejší, ale za to nie nemožný. 🙂
Buduj vzťahy. Zamerajte sa na dôveru, od učiteľa k žiakovi aj od žiaka k žiakovi. Študentom, ktorí vedia, že sú v bezpečí a nikto nič nezneužije, bude jednoduchšie mať zapnuté kamery.
Buď empatický a úprimný
Snažte sa vžiť do ich kože. Povedz žiakom, že chápeš, že môžu byť dôvody prečo nechcú mať zapnuté kamery, a že vieš ako sa cítia lebo občas to máš rovnako. Keď si neupravená alebo máš v izbe neporiadok a pod. Porozprávaj im o tom, ako sa pripravuješ na zapnutie kamery, aj keď nemáš náladu. Zdieľanie odhalí ľudskosť.
Zároveň im ukáž im aj druhú stránku – chýba ti kľúčová spätná väzba od žiakov – ich úsmevy, mračenie sa, kývnutie hlavou či rozumejú učivu, alebo sa nudia.
Daj im vedieť, že aj oni môžu benefitovať zo zapnutých kamier. Vďaka zapnutej kamere dokážu vnímať dynamiku skupiny, necítiť sa osamelo a lepšie komunikovať so svojimi spolužiakmi.
Alex Shevrin Venet, vysokoškolská učiteľka tvrdí, že je dobré ukázať svoju autentickosť a nestrachovať sa o to, že naša izba alebo vzhľad nebudú na kamere dokonalé. Zdôrazňuje, že práve používanie kamery môže triedu zblížiť a zároveň priniesť rôzne úsmevné zážitky.
Zaveď pravidlo, že sa budú používať kamery povinne, žiaci si na to zvyknú a postupne sa odbúrajú rôzne strachy a úzkosti z jej používania. Zvoľ však určité kompromisy – nemusí to byť počas celej hodiny, ale napr. pri určitých aktivitách, ktoré dohodnete všetci spoločne. Zamysli sa nad hodinami, kedy je dobré mať kameru vypnutú a kedy zas zapnutú. Dohodni sa spoločne so žiakmi poskytuje im to predvídateľnosť a autonómiu.
Praktické rady
- Skús študentom povedať, že si môžu dať za seba virtuálne pozadie a nemusia tak ukazovať ostatným svoju izbu.
- Umožni študentom ukázať na kamere iba časť svojho tela alebo priestoru. Niektorí žiaci sú obzvlášť opatrní pri odhaľovaní svojej tváre pred kamerou.
- Taktiež môžeš žiakov pripájať jednotlivo a každého pri tom pozdraviť (žiak je nútený si zapnúť kameru)
- Použi icebreakers.
Vyskúšaj aktivity na budovanie komunity. Napríklad „nájdi najväčšiu žltú vec vo vašom dome, ktorú môžeš doniesť pred kameru“. Ako obmenu skúste na dosah. Podanie pera je tiež hravým prístupom k budovaniu komunity na diaľku.
- Hraj so žiakmi hry
- Rozprávanie spoločného príbehu (obsahu, učiva…)
Dohodni sa so žiakmi tak, že ten, kto bude rozprávať, si zapne kameru. Postupne sa uvidia všetci žiaci v triede. Môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich činností. Napríklad učiteľ povie prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu. Nasledujú ďalší žiaci v poradí. Takto postupne celá trieda vytvorí jeden príbeh. Túto hru môžete hrať aj tak, že učiteľ povie úvodnú a záverečnú vetu príbehu a žiaci príbeh rozvíjajú podľa týchto dvoch viet. Vymýšľanie príbehu býva napínavé a zároveň zábavné vtedy, keď úvodná a záverečná veta spolu veľmi nesúvisia. Úvodná veta môže byť napríklad: Naša mačka sa chcela dostať do skrine. A záverečná veta je napríklad: Moja babička neznáša špagety.Takýmto spôsobom si môžu žiaci opakovať aj učivo na akomkoľvek predmete. To znamená, že každý postupne povie vetu, ktorá súvisí s učivom. Tiež sa dá týmto spôsobom rozprávať obsah z prečítenej ukážky.
ívame
