Jednotka z matematiky ešte neznamená, že dieťa bude v dospelosti úspešné. A päťka zase neznamená, že nevie premýšľať. Známky nám hovoria niečo o tom, ako dieťa zvláda konkrétne učivo. Oveľa menej však ukazujú, ako premýšľa, rieši problémy, pracuje s informáciami alebo spolupracuje s ostatnými.
Známky sú prirodzenou súčasťou školského života. Pomáhajú nám získať predstavu o tom, ako dieťa zvláda učivo, či porozumelo konkrétnej téme alebo ako sa mu darí plniť požiadavky predmetu. Nie sú však jediným ukazovateľom toho, čo sa dieťa naučilo.
Svet, do ktorého dnešné deti vyrastajú, od nich bude vyžadovať oveľa viac než schopnosť zapamätať si informácie a reprodukovať ich pri písomke. Budú potrebovať vedieť premýšľať, pýtať sa, hľadať riešenia, spolupracovať, pracovať s informáciami a orientovať sa v digitálnom svete.
A dobrou správou je, že tieto schopnosti sa nerozvíjajú iba v škole. Veľká časť z nich môže prirodzene vzniknúť aj doma – pri obyčajnom rozhovore, hre, spoločnom plánovaní alebo riešení každodenného problému.
Kritické myslenie: „Naozaj je to tak?“
Kritické myslenie neznamená, že dieťa má všetkému odporovať alebo každému názoru nedôverovať. Znamená schopnosť premýšľať nad informáciami, klásť otázky a vytvoriť si vlastný názor na základe dôvodov a dostupných informácií.
V dnešnom svete sa dieťa denne stretáva s obrovským množstvom informácií – na internete, sociálnych sieťach, YouTube či v reklamách.
Preto je užitočné naučiť ho pýtať sa:
- Kto to tvrdí?
- Odkiaľ túto informáciu máme?
- Ako vieme, že je to pravda?
- Existuje aj iný názor?
- Čo si o tom myslím ja a prečo?
Ako to podporiť doma?
Nemusíte pripravovať žiadnu špeciálnu aktivitu. Stačí sa s dieťaťom rozprávať.
Keď vám napríklad povie: „Všetci hovoria, že…“, skúste namiesto okamžitého súhlasu alebo nesúhlasu odpovedať: „A prečo si to myslíš?“
Alebo si spolu vyberte zaujímavú správu či video a skúste zistiť, čo je v ňom fakt a čo už je iba názor. Takáto krátka diskusia môže byť pre rozvoj kritického myslenia hodnotnejšia než ďalšia hodina memorovania.
Riešenie problémov: „Čo by sme mohli urobiť?“
Život málokedy funguje ako učebnica. V učebnici často poznáme zadanie aj správny výsledok. V reálnom živote však problém často nemá jedno jediné riešenie. Preto je dôležité, aby sa dieťa naučilo nielen nájsť správnu odpoveď, ale aj premýšľať nad tým, ako sa k riešeniu dostať.
Skúste mu preto niekedy namiesto okamžitého riešenia problému položiť otázku:
„Čo by sme s tým mohli urobiť?“
Skúste napríklad:
- naplánovať rodinný výlet s určitým rozpočtom,
- vymyslieť, ako usporiadať detskú izbu,
- pripraviť nákupný zoznam do určitej sumy,
- naplánovať spoločnú večeru z toho, čo máte doma,
- vymyslieť spôsob, ako ušetriť vodu alebo elektrinu.
Dieťa pritom nemusí nájsť dokonalé riešenie. Dôležité je, že premýšľa, skúša, robí chyby a hľadá inú cestu.
Digitálna gramotnosť: Nestačí vedieť používať mobil
Deti vyrastajú v digitálnom svete. Mnohým technológie prirodzene idú a dokážu sa rýchlo naučiť používať novú aplikáciu či zariadenie.
Digitálna gramotnosť však nie je iba schopnosť ovládať mobil, počítač alebo sociálne siete. Patrí sem aj schopnosť vyhľadávať a vyhodnocovať informácie, rozpoznať nespoľahlivý obsah, chrániť svoje súkromie a používať technológie zodpovedne.
Aj tu môže pomôcť obyčajná spoločná aktivita.
Keď dieťa niečo hľadá na internete, skúste sa ho opýtať:
„Ako vieš, že tomuto zdroju môžeme veriť?“
Alebo si spolu skúste nájsť odpoveď na jednu otázku v troch rôznych zdrojoch a porovnať ich.
Nie je cieľom dieťaťu internet zakázať. Cieľom je naučiť ho orientovať sa v ňom.
Spolupráca: Nie vždy musím mať pravdu
Schopnosť spolupracovať je ďalšia zručnosť, ktorú známka z písomky často nedokáže zachytiť.
Dieťa sa pri spolupráci učí počúvať druhých, vysvetliť svoj názor, rozdeliť si úlohy, dohodnúť sa a niekedy aj ustúpiť. Aj doma sa dá vytvoriť množstvo situácií, v ktorých si to môže vyskúšať.
Rodinná výzva
Dajte dieťaťu a súrodencovi jednoduchú úlohu:
„Postavte z týchto vecí čo najvyššiu vežu.“
Alebo:
„Máte 20 minút a 10 €. Vymyslite, čo by ste za túto sumu pripravili na malé občerstvenie.“
Nechajte ich dohodnúť sa. Možno sa pohádajú. Možno jeden nebude chcieť počúvať druhého. A práve vtedy sa učia.
Pretože spolupráca nie je o tom, že sa všetci vždy zhodnú. Je o tom, že sa dokážu dohodnúť a spoločne pracovať na výsledku.
A čo s tým má spoločné učenie?
Veľa.
Moderné vzdelávanie by nemalo byť iba o tom, koľko informácií si dieťa dokáže zapamätať. Informácie sú dôležité. Ešte dôležitejšie však je, čo s nimi dieťa dokáže urobiť.
- Vie vysvetliť, prečo si to myslí?
- Vie informáciu použiť v novej situácii?
- Vie nájsť riešenie?
- Vie porovnať dva názory?
- Vie spolupracovať s ostatnými?
- Vie si vyhľadať informácie a posúdiť, či sú dôveryhodné?
Práve na tomto princípe stojí aj vzdelávací prístup vo Freedu – nejde iba o mechanické memorovanie učiva, ale predovšetkým o jeho pochopenie a schopnosť používať získané vedomosti. Keď dieťa pochopí, prečo niečo funguje, oveľa ľahšie môže svoje vedomosti využiť aj mimo konkrétnej úlohy alebo písomky.
A práve tam sa učenie stretáva so skutočným životom.
Čo môžete robiť doma?
Nemusíte kupovať špeciálne vzdelávacie pomôcky ani každý večer pripravovať pre dieťa ďalšie pracovné listy.
Skúste do bežného života pridať malé výzvy.
Pýtajte sa
Namiesto otázky:
„Vieš to?“
skúste:
„Ako si na to prišiel/a?“
alebo:
„Prečo si myslíš, že to tak je?“
Hrajte hry
Spoločenské hry môžu rozvíjať strategické myslenie, plánovanie, rozhodovanie aj spoluprácu.
Hľadajte odpovede spolu
Keď dieťa niečo nevie, nemusíte mu okamžite dať odpoveď.
Skúste povedať:
„Poďme to spolu zistiť.“
Robte malé projekty
Vymyslite výlet, pripravte jednoduchý recept, vypestujte rastlinu, postavte model, vytvorte plagát alebo natočte krátke video.
Pri projekte sa naraz rozvíja viacero zručností – od plánovania cez komunikáciu až po riešenie problémov.
Dávajte výzvy
A nemusí ísť o školské úlohy.
„Dokážeš vymyslieť tri spôsoby, ako by sme mohli ušetriť 10 €?“
„Ako by si vysvetlil/a mladšiemu súrodencovi, prečo prší?“
„Vieš nájsť dve rôzne riešenia tohto problému?“
Takéto otázky učia dieťa premýšľať.
Známka je výsledok. Zručnosť je výbava.
Neznamená to, že známky nemajú význam. Znamená to, že nie sú celým obrazom dieťaťa ani jeho schopností.
Dieťa môže dostať jednotku a zároveň ešte potrebovať rozvíjať schopnosť spolupracovať. Môže dostať horšiu známku a pritom mať výborné analytické myslenie. Môže sa niečo naučiť naspamäť, ale nemusí tomu skutočne rozumieť.
Naším cieľom preto nemusí byť vychovať dieťa, ktoré bude mať vždy samé jednotky. Oveľa dôležitejšie je pomôcť mu stať sa človekom, ktorý sa dokáže učiť, premýšľať, pýtať sa, riešiť problémy, pracovať s informáciami a spolupracovať s ostatnými.
Pretože vedomosti, ktoré si dnes dieťa zapamätá, sa môžu časom zmeniť.
Schopnosť učiť sa a premýšľať však zostáva. A práve túto výbavu si môže dieťa odniesť do školy, budúceho zamestnania aj každodenného života.
