Bojíš sa prihlásiť, keď si nie si úplne istý/á odpoveďou? Možno nejde o to, že nevieš. Možno si sa len postupne naučil/a, že mlčať je bezpečnejšie než riskovať chybu. Dobrá správa je, že odvahu skúšať a mýliť sa môžeš získať späť.
Každý z nás sa niekedy bojí povedať odpoveď, keď si ňou nie je úplne istý/á. V škole však môže mať tento strach väčší vplyv, než sa na prvý pohľad zdá. Žiak/Žiačka radšej zostane ticho, hoci možno tuší správne riešenie, pretože nechce riskovať chybu, rozpaky alebo reakciu spolužiakov a spolužiačok.
Čím viac takýchto situácií zažije, tým ľahšie si môže zvyknúť na to, že mlčať je bezpečnejšie než skúšať. A práve tu vzniká problém. Učenie totiž nie je o tom, že vždy poznáme správnu odpoveď. Je aj o skúšaní, premýšľaní nahlas, opravovaní vlastných chýb a odvahe povedať:
„Nie som si istý/á, ale skúsim to.“
Keď sa niečo spýtam piatakov a piatačiek, vyletia ruky hore skôr, než dopoviem otázku, aj keď si sami nie sú istí/isté odpoveďou. Keď sa to isté spýtam deviatakov a deviatačiek, v miestnosti sa často rozhostí ticho. Nie preto, že by nevedeli. Ale preto, že sa boja, že odpoveď nebude správna.
Ak sa v tomto opise nájdeš, ak radšej mlčíš, než by si riskoval/a zlú odpoveď, nie si výnimka. Je to niečo, čo sa môže s pribúdajúcimi rokmi a negatívnymi skúsenosťami stať aj tebe.
Strach zo zlyhania si sa naučil/a
Keď si bol/a v piatej triede, nemal/a si za sebou toľko situácií, keď ťa niekto opravoval pred celou triedou. Preto sa piataci a piatačky hlásia bez väčšieho zaváhania.
Čím viac takýchto situácií zažiješ – zlú odpoveď, rozpaky, letmý úsmev spolužiaka/spolužiačky, tým viac sa naučíš, že mlčať je bezpečnejšie než skúsiť a netrafiť.
Dobrá správa je, že presne to, čo si sa naučil/a, sa dá aj preučiť.
Čo sa stane, keď radšej mlčíš
Keď sa nehlásiš, chrániš sa v tej chvíli pred trápnosťou, nie pred tým, že niečo nevieš. Chybu, ktorú si nedovolíš urobiť nahlas na hodine, urobíš o pár dní neskôr sám/sama, v teste, kde je oveľa drahšia a kde ju už nikto neopraví.
Mlčanie problém neodstráni, iba ho odloží na horší moment.
Tri veci, ktoré môžeš skúsiť už na najbližšej hodine
1. Povedz nahlas aj odpoveď, ktorou si si istý/á len napoly.
Ak je zlá, dozvieš sa to práve teraz, keď to ešte nič nestojí, nie o týždeň neskôr v teste.
2. Hovor nahlas svoj postup, nielen výsledok.
Možno niečo pokazíš, ale je vidno, ako si rozmýšľal/a, a dá sa to opraviť oveľa ľahšie než chyba, ktorú nikto nevidel, lebo si radšej mlčal/a.
3. Sleduj mladších – piatakov a piatačky, mladšieho súrodenca, bratranca/sesternicu.
Oni sa ešte neboja hlásiť. Neznamená to, že sú múdrejší/múdrejšie. Znamená to len, že ešte nemajú za sebou tie isté zlé skúsenosti ako ty. A tá istá odvaha sa dá získať späť.
A čo ak sa naozaj pomýliš pred celou triedou?
Stane sa to. Nie je to koniec sveta.
Možno si to niekto všimne, možno sa niekto pousmeje. Väčšinou však spolužiaci a spolužiačky o chvíľu riešia svoje vlastné veci, nie tvoju odpoveď. Jediný, kto si tú chvíľu bude pamätať dlho, si väčšinou ty sám/sama.
A práve preto sa oplatí spraviť tú chybu radšej teraz, na hodine, kde ťa to nič nestojí, než čakať na chvíľu, keď už bude neskoro.
Namiesto záveru
Chyba nie je dôkaz, že sa nemáš čo učiť. Je dôkaz, že sa práve učíš. A to platí v piatej aj v deviatej triede rovnako.
Táto odvaha sa ti nezíde len na hodinách. Presne tá istá schopnosť – povedať niečo, čím si si neistý/á, a nechať sa opraviť – ti pomôže pri prijímačkách, pri maturite aj neskôr pri pohovore do práce.
Čím skôr si ju natrénuješ, tým menej ťa bude stáť vtedy, keď už na chybe bude naozaj záležať.
