Učiť sa neznamená len čítať si učivo stále dookola. Tvoj mozog nové informácie prepája s tým, čo už poznáš, postupne ich upevňuje a potrebuje príležitosti, aby si ich dokázal znovu vybaviť. Zisti, ako funguje pamäť, prečo je dôležité opakovanie, prepájanie či vysvetľovanie vlastnými slovami – a ako môžeš svojmu mozgu pri učení pomôcť.
Učíš sa niečo nové a po chvíli máš pocit, že si to už všetko zabudol/a? Alebo sa ti stáva, že si pred písomkou všetko prečítaš, no keď príde test, zrazu nevieš odpoveď?
Možno si niekedy povieš: „Asi mi to nejde.“
Ale čo ak problém nie je v tom, že sa nevieš učiť? Čo ak len ešte nevieš, ako funguje tvoj mozog?
Tvoj mozog je totiž trochu ako obrovská sieť. Neustále prijíma nové informácie, triedi ich, spája s tým, čo už vieš, a rozhoduje, ktoré z nich si ponechá. A práve preto môžeš svoje učenie ovplyvniť oveľa viac, než si myslíš.
Čo znamená, že tvoj mozog je ako sieť?
Predstav si, že sa učíš nové slovo – napríklad „fotosyntéza“.
Ak si ho iba raz prečítaš v učebnici, tvoj mozog si ho možno na chvíľu zapamätá. Ak však zistíš, čo znamená, spojíš si ho s obrázkom rastliny, vysvetlíš si ho vlastnými slovami a o pár dní si ho znova zopakuješ, vytváraš v mozgu viac prepojení.
A čím viac zmysluplných spojení medzi informáciami vytvoríš, tým ľahšie sa k nim neskôr dokážeš vrátiť.
Preto je učenie oveľa viac než len „čítať si učivo dookola“. Tvoj mozog sa učí najlepšie vtedy, keď s informáciami niečo robíš.
Rovnako ako všetci superhrdinovia, aj tvoj mozog má svoje superschopnosti. Aké? Poďme sa na ne pozrieť.
Tvoja prvá mozgová superschopnosť: PAMÄŤ
Pamäť nie je ako počítačový súbor, ktorý jednoducho uložíš a potom ho kedykoľvek otvoríš. Informácie, ktoré sa učíš, sa v mozgu postupne upevňujú.
Niektoré si zapamätáš veľmi rýchlo, iné potrebujú viac času a opakovania. A práve preto je úplne normálne, že niečo po prvom prečítaní nevieš.
Neznamená to, že si hlúpy/á. Znamená to, že tvoj mozog ešte pracuje.
Predstav si nové informácie ako chodník v lese. Keď po ňom prejdeš raz, takmer ho nevidieť. Keď po ňom chodíš znova a znova, cesta sa postupne stáva jasnejšou.
Presne tak môže fungovať aj učenie.
Opakovanie nie je nuda. Je to tréning.
Keď si niečo zopakuješ po určitom čase, pomáhaš mozgu informáciu znovu „vytiahnuť“ z pamäti. Nemusíš však opakovať všetko naraz.
Oveľa užitočnejšie môže byť napríklad:
- pondelok: naučiť sa,
- utorok: krátko zopakovať,
- štvrtok: skúsiť si spomenúť bez pozerania,
- víkend: zopakovať ešte raz.
Tvoj mozog tak dostáva viac príležitostí informáciu upevniť.
Tvoja druhá mozgová superschopnosť: PREPÁJANIE
Mozog miluje súvislosti. Nová informácia sa mu často učí ľahšie, keď ju môže pripojiť k niečomu, čo už pozná.
Napríklad sa učíš, že voda sa pri teplote 100 °C za normálneho tlaku varí. Ak si pri tom predstavíš hrniec s vodou na sporáku, nová informácia už nie je len veta v učebnici. Spájaš ju s obrazom a vlastnou skúsenosťou.
Skús sa preto pri učení pýtať:
- Čo mi to pripomína?
- Kde som sa s tým už stretol/a?
- Ako to súvisí s tým, čo už viem?
- Viem si to predstaviť?
- Viem nájsť vlastný príklad?
Čím viac zmysluplných spojení vytvoríš, tým viac „háčikov“ má tvoj mozog, za ktoré môže novú informáciu zachytiť.
Tvoja tretia mozgová superschopnosť: PREDSTAVIVOSŤ
Nemusíš sa učiť iba z textu. Niekedy môže byť obrázok, schéma alebo jednoduchá kresba oveľa užitočnejšia než celá strana poznámok.
Skús si učivo nakresliť. Nemusí to byť umelecké dielo.
Ak sa učíš kolobeh vody, nakresli kvapku, oblak, dážď a rieku.
Ak sa učíš dejepis, vytvor si časovú os.
Ak sa učíš biológiu, nakresli si jednoduchý obrázok orgánu a dopíš k nemu najdôležitejšie informácie.
Tvoj cieľ nie je nakresliť pekný obrázok. Tvoj cieľ je pomôcť mozgu vytvoriť spojenie medzi informáciami.
Tvoja štvrtá mozgová superschopnosť: VYSVETĽOVANIE
Chceš zistiť, či učivu naozaj rozumieš?
Skús ho vysvetliť niekomu inému.
Môže to byť kamarát/kamarátka, rodič, súrodenec alebo pokojne plyšový medveď.
Povedz mu vlastnými slovami, čo si sa naučil/a. Ak dokážeš niečo vysvetliť jednoducho, pravdepodobne tomu dobre rozumieš.
Ak sa pri vysvetľovaní zasekneš, nevadí.
Práve si objavil/a miesto, ktoré si potrebuješ ešte raz prejsť.
A to je vlastne skvelá správa.
Prečo?
Pretože si práve zistil/a, čo sa máš ešte doučiť.
Chyba nie je nepriateľ
Keď sa pri učení pomýliš, možno ťa napadne:
„Ja to jednoducho neviem.“
Skús túto vetu vymeniť za:
„Ešte to neviem.“
To jedno slovíčko robí veľký rozdiel.
Chyba ti totiž môže ukázať, kde máš medzeru. Ak si pri príklade spravil/a chybu, neznamená to, že učenie nefunguje. Znamená to, že mozog dostal informáciu:
„Pozor, toto si musíme ešte precvičiť.“
Preto sa neboj skúšať nové veci, robiť chyby a opravovať ich.
Učenie nie je súťaž v tom, kto urobí najmenej chýb. Je to proces, počas ktorého postupne zisťuješ, čo už vieš a čo sa ešte potrebuješ naučiť.
Ako môžeš pomôcť svojmu mozgu?
Keď sa budeš najbližšie učiť, vyskúšaj niektorý z týchto trikov:
1. Predstav si to
Vytvor si v hlave obraz toho, čo sa učíš.
2. Nakresli si to
Použi šípky, symboly, obrázky, mapy alebo jednoduché schémy.
3. Vysvetli to niekomu
Povedz učivo vlastnými slovami, akoby si bol/a učiteľom/učiteľkou.
4. Vráť sa k tomu
Neuč sa všetko iba večer pred testom. Krátke opakovanie po čase môže byť veľmi užitočné.
5. Hľadaj súvislosti
Pýtaj sa, ako nová informácia súvisí s tým, čo už poznáš.
6. Pýtaj sa
Ak niečomu nerozumieš, otázka nie je dôkaz, že si hlúpy/á. Je to nástroj, ktorý ti pomáha učiť sa.
7. Skús to znova
Ak sa ti niečo nepodarí na prvýkrát, neznamená to, že to nedokážeš.
Tvoj mozog nemá tlačidlo „som hlúpy/á“.
Každý mozog potrebuje trochu inú cestu
Každý sa učí trochu inak.
Niekto si dobre pamätá obrázky, iný potrebuje veci počuť alebo si ich vyskúšať. Niekto potrebuje viac opakovaní, iný si informáciu zapamätá rýchlejšie.
Preto sa neporovnávaj s kamarátom/kamarátkou, ktorý/á si učivo zapamätal/a za desať minút.
Možno tvoj mozog potrebuje inú cestu.
A to je úplne v poriadku.
Najdôležitejšie je zistiť, čo funguje práve tebe.
Čo môžeš urobiť, keď sa ti nedarí?
Takže keď budeš nabudúce sedieť nad učebnicou a rozmýšľať:
„Prečo si to stále neviem zapamätať?“
Neskúšaj si hneď povedať:
„Som zlý/á v učení.“
Skús sa radšej opýtať:
„Čo môžem urobiť inak, aby som svojmu mozgu pomohol?“
Pretože tvoj mozog nie je stroj, ktorý buď funguje, alebo nefunguje.
Je to nástroj, ktorý môžeš trénovať.
Opakovaním. Premýšľaním. Chybami. Otázkami. Skúšaním. A hlavne – vlastným spôsobom.
Tvoja výzva
Vyber si dnes jednu vec, ktorú sa potrebuješ naučiť.
A skús ju:
- nakresliť,
- vysvetliť vlastnými slovami,
- prepojiť s niečím, čo už poznáš,
- zajtra si ju skúsiť vybaviť bez pozerania.
A potom si všimni:
Čo zafungovalo najlepšie práve na tvoj mozog?
Možno práve začínaš objavovať svoju vlastnú učebnú superschopnosť.
