Ako ovplyvňuje motivácia detí záujem o prijatie na vysnívanú školu?
Vo Freedu vieme, že motivácia je kľúčom k úspechu a nedávno nám 329 žiakov a žiačok vyplnilo náš krátky dotazník na túto tému. Tento dotazník vznikol na začiatku školského roka 2023/24 aby nám pomohol zlepšiť náš vzdelávací systém.
Poďme sa teda spoločne pozrieť na výsledky:
Teší nás, že až 89 % žiakov a žiačiek túži po prijatí na strednú školu, no približne 3 % sa vyjadrili, že im na tom nezáleží vôbec alebo len veľmi málo. 25 % z týchto mladých šampiónov a šampiónok verí, že sa s prehľadom dostane na strednú školu. Väčšia časť detí – až 36 % – sa však vyjadrilo opačne. Neveria si a nemyslia, že sa im to podarí, prinajlepšom sa spoliehajú na šťastie. Aj preto im chceme ukázať, že s odhodlaním dosiahnu úžasné veci!
Veľmi nás teší aj zistenie, že 24 % má silnú vnútornú motiváciu pripravovať sa, zatiaľ čo 3 % študentov nemajú žiadnu. Zaujímavé ale je, že až 73 % žiakov a žiačiek má nesprávne nastavenú motiváciu – poháňajú ich tresty či odmeny od rodičov alebo sa na svoj úspech pozerajú skrz známky.
A čo vzťahy medzi motiváciou a záujmom o prijatie, sebavedomím či minulou snahou a budúcimi cieľmi? Čo sme zistili?
Pri pohľade na typ motivácie, ktorý u žiakov a žiačiek prevláda a záujem o prijatie na školu jasne vidíme ich vzájomnú závislosť. Nemotivovaní prejavujú nízky záujem o prijatie, zatiaľ čo tí s vnútornou motiváciou sa snažia angažovať.
Každopádne, typ motivácie je spojený s plánovaním toho, ako veľmi sa posnažia o prijatie na školu. Pri amotivácii ide o nižšiu úroveň tejto snahy, zatiaľ čo vnútorná motivácia je spojená so záväzkom do budúcnosti a plánovaním.
Zistili sme, že snaha žiakov je spojená s ich dlhodobou vnútornou motiváciou a práve to môže mať významný vplyv na udržanie ich trvalého záujmu o vzdelávanie.
Drvivá väčšina žiakov a žiačiek sa v budúcnosti plánuje len učiť. Tí s vnútornou motiváciou spomínajú viac konkrétnych cieľov – od učenia, cez aktívnu domácu prípravu, doučovanie, až po psychickú prípravu na stres. Navyše sme zistili, že to, čo ich čaká po snažení, ovplyvňuje ich motiváciu a odhodlanie a teda zameranie na pozitívne následky môže posilniť ich vzťah k učeniu.
Taktiež sa ukázalo, že žiaci vykazujú viac motivácie z dlhodobého hľadiska v porovnaní s krátkodobým – stanovujú si viac plánov do vzdialenejšej budúcnosti, než do tej bližšej. To si môžeme vysvetliť aj prístupom „veď mám na to ešte čas“. Žiaci a žiačky, ktorí sú motivovaní odmenou však prejavujú najmä krátkodobú motiváciu.
Čo motivácia neovplyvňuje je sebavedomie. Žiaci a žiačky preukazujú podobné úrovne sebavedomia a teda motivácia nemá priamy vplyv na to, ako sebavedomo sa jednotlivec cíti voči prijímacím skúškam. Na jednotlivé výsledky poukazuje aj graf.
Ďalší je rozdiel medzi žiakmi a žiačkami ôsmych a deviatych ročníkov v ich záujme byť prijatí na školu. Pre deviatakov má táto otázka oveľa väčší význam no zaujímavý je tiež rozdiel v sebavedomí medzi týmito dvoma ročníkmi. Deviataci sú si oveľa istejší, že budú na školu prijatí. Toto vyššie sebavedomie sa môže odzrkadliť na ich prístupe k príprave na prijímacie skúšky a budúcemu vzdelávaniu.
Potešujúce je zistenie, že medzi žiakmi a žiačkami vzdelávajúcimi sa prezenčne a online neexistujú veľké rozdiely v záujme o prijatie na školu alebo sebavedomí.
Rovnako zaujímavé je, že motivácia žiakov sa nelíši ani podľa ročníkov, ani podľa typu doučovania (prezenčne, online). To ukazuje, že motivácia je rovnomerne rozdelená medzi rôznymi skupinami žiakov a tieto pútavé spojitosti nám pomáhajú lepšie nastavovať vzdelávací proces.
